História a pamiatky obce Živogošće

Františkánsky kláštor Svätého Kríža so zvonicou a palmami vo večernom slnku
Kláštor Svätého Kríža nad plážou v Porate

Do skaly na pláži v Porate pred viac ako 1400 rokmi vytesali 16 latinských veršov na počesť prameňa vody. Nad ňou stojí františkánsky kláštor Svätého Kríža, založený v roku 1612. Osmani ho vypálili, Francúzi obsadili a zemetrasenie v roku 1962 ho ťažko poškodilo. Z Malej Duby je to do Porata asi dvadsať minút chôdze pozdĺž mora.

Z promenády

Čo uvidíte, keď prídete do Porata

Nad kamienkovou plážou v Porate sa dvíha kláštor: kostol a tri kláštorné krídla, z ktorých dve majú po štyri poschodia. Zvonica pri južnej strane kostola sa končí kamennou pyramídou a na rohu smerom k moru stojí stará obranná veža. Nápis je dole, priamo na pláži, na veľkej skale pod kláštorom.

V priebehu času

Desať dátumov, od hradiska po súčasnosť

  1. od 8. stor. pred Kr. Ľudia žijú na hradisku Matijaševica pri Blate, v osade na kopci ohradenej suchým múrom.
  2. rímske obdobie Na Pločici v Malej Dube stála rímska vidiecka vila; jej pozostatky zničili v 60. rokoch minulého storočia. Pochovanie v urne pri nej pochádza z 1. alebo 2. storočia.
  3. 4.–6. stor. Do skaly na pláži v Porate vytesali 16 latinských veršov na počesť prameňa vody.
  4. 1254–1264 Živogošće sa prvý raz spomína v písomných prameňoch, spolu s osadou Strnj.
  5. 1612 Františkáni zakladajú kláštor pri prameni; prvý kostol dokončili v roku 1620.
  6. 1647 Osmani pália dedinu aj kláštor. Rehoľníci sa predtým uchýlili cez more do Sućurja.
  7. 1766 Postavili dnešný kostol Svätého Kríža.
  8. 1907 Francesco Ravalico maľuje klenbu kostola.
  9. 1962 Zemetrasenie ťažko poškodzuje kláštor; obnovili ho v sedemdesiatych rokoch.
  10. 1965 a 1971 Kláštor a potom aj nápis sa stávajú chránenými kultúrnymi pamiatkami.

Neskorá antika · 4.–6. storočie

Báseň vytesaná do rastlej skaly

Uhladená plocha na veľkej skale na pláži s plytko vytesanými písmenami latinského nápisu
Plocha s nápisom na skale pod kláštorom

Na pláži pod kláštorom v Porate leží veľká skala. Medzi 4. a 6. storočím do nej vytesali 16 latinských veršov, a to nie na samostatnú dosku, ale priamo do rastlej skaly. Je to neskorá antika, posledné storočia rímskej vlády na tomto pobreží. Verše oslavujú prameň Pokrivenica, ktorý tu vyvieral zo skaly a po krátkom toku sa vlieval do mora. Dnes už voda z prameňa pri tejto skale netečie.

Báseň má dva hlasy. V prvých desiatich veršoch hovorí Licinianus, pán statku. Zdraví nymfu, v rímskom náboženstve božstvo prameňa, a ďakuje jej, že jeho majetok poctila studenou, liečivou vodou. Posledných šesť veršov pravdepodobne patrí jeho manželke Pelagii. Tá sa pýta, ktorý mudrc by dokázal preniknúť tajomstvo prameňa, a končí slovami, že týmto epigramom, krátkou básňou na nápis, ona poctieva pramene.

„Rodíš sa z útesu, prameň, a zomrieš v mori.“

Z nápisu, náš preklad
Krížiky, verše a povesť o cisárovi

Verše sú napísané v elegických distichách, dvojiciach veršov, v ktorých po dlhšom verši nasleduje kratší, ako písali rímski básnici. Na začiatku, v strede a na konci nápisu je vyrytých šesť malých krížikov. Podľa nich odborníci kladú nápis do čias, keď sem už prišlo kresťanstvo, hoci báseň zdraví nymfu.

Archeológ Duje Rendić-Miočević preložil verše a zaradil ich do zbierky antických básní vytesaných do kameňa. Väčšinu tejto zbierky tvoria náhrobné nápisy a Tonko Maroević v recenzii píše, že táto báseň sa od všetkých odlišuje: je vytesaná do rastlej skaly a hovorí o vďačnosti prameňu a o manželskom páre. Niektorí miestni autori spájali Liciniana s rímskym cisárom Liciniom zo 4. storočia. Je to len povesť, ktorú spomína aj Register kultúrnych pamiatok; vo veršoch on sám o sebe hovorí iba to, že je pánom statku.

Verše v origináli a v našom preklade

Nápis v skale

Latinský originál (verš po verši; v hranatých zátvorkách sú poškodené časti, ktoré doplnili odborníci):

Litorea praessus scruposae margine r[up]isinriguus gelido defluit amne latex,cuius perspicuo per levi[a s]ax[a m]e[a]tupraedulcis salsam perl[uit unda Thet]yn.Indigenis gratus, preterlabentibu[s almus],i[n]cola delicias, advena laudat [opes].Sa[l]ve, Nymfa, meos dignata inv[iser]e finiset celebrem cunctis conciliare locum.Nostra salutifero tu mactas pr(a)ed[ia fo]nte;Licinianus ego carmine te dom[i]nus.Diversum sortita capis finemq[ue caputq]ue:Nymfa, caput cautes, term[inus unda] tibi est.Quis queat arcanum sap[iens pernosce]re fontis?Nasceris e scopulis, fo[ns, moriture freti]s.Hoc Pelagia suos fontes epig[r]ammate donat,magne, tui pignus, Lic[inia]ne, [tori].

Náš voľný preklad:

Stiesnená pri pobrežnom okraji drsného útesustudeným prúdom steká voda, čo zavlažuje zem;priezračným tokom ponad hladké kamenejej presladká vlna omýva slané more.Milá domácim, blahodarná pocestným, čo idú okolo:tunajší chváli jej pôvab, prišelec jej hojnosť.Buď pozdravená, Nymfa, čo si ráčila navštíviť moje medzea toto miesto preslaviť pred všetkými.Ty naše statky poctievaš liečivým prameňom,a ja, Licinianus, pán, teba poctievam piesňou.Žreb ti dal začiatok a koniec celkom odlišnej povahy:Nymfa, tvojím prameniskom je skala a koncom vlna.Ktorý mudrc by dokázal preniknúť tajomstvo prameňa?Rodíš sa z útesu, prameň, a zomrieš v mori.Týmto epigramom Pelagia daruje svoje pramene –zálog, veľký Licinianus, tvojho manželstva.

Latinský text podľa Epigraphic Database Heidelberg (HD053666); porov. CIL III 1894 a CLE 1531. Preklad je náš, voľný; nie je to odborný preklad.

Od roku 1612

Kláštor a kostol Svätého Kríža

Františkáni postavili kláštor začiatkom 17. storočia pri tom istom prameni, ktorému je venovaný nápis na pláži. Podľa starej kláštornej knihy ho založili v roku 1612, meno Svätého Kríža sa prvý raz spomína v roku 1614 a prvý kostol dokončili v roku 1620.

Františkánska tradícia si pamätá aj to, prečo práve tu. V roku 1563 niekoľko rehoľníkov ušlo z kláštora pri Mostare a usadilo sa v Drašniciach, pri kostole svätého Juraja. Tam ich trápila bóra so slanou spŕškou, drobnými kvapkami mora, ktoré vietor nosí na pobrežie, a tak našli útočisko v obci Živogošće, pod kopcom Suzina.

Kláštor, ktorý bol pevnosťou

Prímorie bolo vtedy pod osmanskou nadvládou, preto kláštor postavili ako malú pevnosť a útočisko pre rehoľníkov aj ľud. V múroch našli zamurované strieľne, úzke otvory na streľbu. Podľa povesti boli dvere nízke a úzke, aby Turci nemohli vojsť dnu na koňoch. Sultán stavbu povolil fermanom, cisárskym povolením, v roku 1623.

V Kandijskej vojne, vojne Benátok s Osmanmi o Krétu, sa miestni v roku 1646 pridali na stranu Benátok. Osmani sa pomstili v roku 1647 a podpálili domy v obci Živogošće aj kláštor. Rehoľníci sa predtým uchýlili cez more do Sućurja na Hvare a po návrate našli spálenisko. Kláštor obnovili s pomocou rodiny Šoić z Mostaru a na základe nového fermanu sultána Mehmeda IV. z roku 1672.

Zvonku: dva letopočty nad dverami

Dnešný kostol postavili v roku 1766. Nad vchodovými dverami je vytesaný latinský nápis s letopočtami MDCXX a MDCCLXVI: kostol Svätého Kríža prvý raz postavili v roku 1620 a v roku 1766 ho od základov postavili krajší. Stavbu začal fra Petar Karapandža, ktorý v tomto kláštore vstúpil do rádu, v rokoch 1742 až 1745 viedol celú františkánsku provinciu a od cisárovnej Márie Terézie dostal darom knihy a obrazy. Pochovali ho v roku 1761 v novom kostole, ešte pred jeho dokončením.

Zvonica pri južnej strane kostola je staršia ako on: nápis na jej západnej stene, asi desať metrov nad zemou, nesie letopočet 1733. Zvonica sa končí kamennou pyramídou. Kostol a tri kláštorné krídla uzatvárajú rajský dvor, vnútorné nádvorie obklopené krížovou chodbou. Južné a východné krídlo majú po štyri poschodia a na juhovýchodnom rohu, smerom k moru, stojí obranná veža postavená medzi rokmi 1647 a 1730.

Zvnútra: cisár Konštantín na klenbe

Interiér kostola Svätého Kríža s maľovanou klenbou, bočnými oltármi a hlavným oltárom vzadu
Maľba na klenbe kostola: vojak v brnení kľačí pred stanom a na nebi žiari kríž

Kostol má jednu loď, hlavný priestor pre veriacich, dlhú asi 25 metrov. Zakrýva ju valená klenba, polkruhová ako prerezaný sud, a po stranách sú štyri kaplnky. Pri obnove v rokoch 1906 až 1908 steny pomaľovali tak, aby vyzerali, akoby boli obložené mramorom z Carrary: okraje ako červený mramor, výklenky oltárov ako zelený kameň.

V lete 1907 splitský maliar Francesco Ravalico vymaľoval klenbu. Nad oltárom je cisár Konštantín Veľký pred vojenským táborom. Podľa kresťanskej tradície Konštantín pred bitkou uvidel na nebi znamenie kríža, preto sa obraz do kostola Svätého Kríža dobre hodí. Nad vchodovými dverami Mojžiš ukazuje ľudu tabule s Božími prikázaniami a v rohoch klenby sú symboly štyroch evanjelistov.

Mramorový oltár Panny Márie vznikol v roku 1766 a na hlavnom drevenom oltári je baroková maľba Svätého Kríža.

Oltáre, knižnica a storočia až po zemetrasenie v roku 1962

Oltár svätého Paschala obnovili v kameni v roku 1870. Za hlavným oltárom je sakristia, miestnosť na prípravu bohoslužieb, a nad ňou chór, galéria pre spevákov, s organom. V kláštore sa dve storočia vzdelávali mladíci a budúci rehoľníci, a tak tu vznikla stará knižnica s archívom. Uchováva sa tu aj niekoľko barokových predmetov.

Už v roku 1626 žilo v kláštore trinásť rehoľníkov a osem mladíkov, ktorí sa tu vzdelávali, a v roku 1630 makarský biskup požehnal prvý zvon. Obyvatelia obce Živogošće v roku 1628 prepustili kláštoru spoločný obecný majetok, aby z neho bral drevo na stavbu. Táto darovacia listina je najstarším spisom v kláštornom archíve.

Za francúzskej správy rehoľníci podporovali vzburu obyvateľov Makarského prímoria. Francúzske vojsko ich v roku 1807 vyhnalo a obsadilo kláštor. Nábytok a cirkevné predmety predali v roku 1812 v dražbe na námestí v Makarskej. Vtedy sa stratila aj stará kláštorná kniha s údajmi o založení.

Keď Dalmácia pripadla Rakúsku, kláštor vrátili františkánom. Našli ho bez podláh a strechy, s rozbúranými múrmi a rozbitými dverami a oknami. Kvardián, predstavený kláštora, fra Ivan Žderić v roku 1824 zaobstaral nové obrazy, organ a zvony. Do steny sakristie v roku 1825 vsadili mramorovú dosku cisárovi Františkovi I. ako poďakovanie za vrátenie kláštora.

Počas druhej svetovej vojny bolo Živogošće dôležitým prístavom pre spojenie ostrova Vis s Makarským prímorím a kláštor vtedy značne poškodili. Ťažko ho poškodilo aj zemetrasenie v roku 1962, a tak ho v sedemdesiatych rokoch dôkladne obnovili. Kostol Svätého Kríža je dnes farským kostolom obce Živogošće.

Rímske obdobie

Rímska vila na Pločici v Malej Dube

Rimania neboli len v Porate. V polohe Pločica v Malej Dube, v úrodnej zátoke pod južnými svahmi kopca Suzina, archeológovia zaznamenali pozostatky rímskej vidieckej vily. Villa rustica je rímsky vidiecky statok: dom majiteľa s hospodárskymi budovami, obklopený pôdou, ktorá sa obrábala.

Pozostatky zničili v polovici 60. rokov minulého storočia, keď sa na tom mieste kopali základy domu. Pri výkope pre susedný dom bolo vidieť pokračovanie stavby a úlomok stĺpa a pri vile sa spomína aj pochovanie v urne z 1. alebo 2. storočia. Odborníci statok spájali s Licinianovým nápisom, asi kilometer západne. Či bol Licinianus pánom práve tejto vily alebo nejakého statku bližšie k prameňu v Porate, sa nevie. Na prehliadku sa vydajte ku kláštoru v Porate.

Ešte staršie: hradiská, mohyly a meno obce

Ľudia tu žili dávno pred Rimanmi. Na kopcoch nad pobrežím sú hradiská, praveké osady a pevnosti ohradené suchým múrom, múrom poskladaným z kameňa bez malty. Hradisko na Suzine, kopci nad kláštorom, chránil z východnej strany val dlhý asi 60 metrov a široký asi šesť metrov. Na hradisku Matijaševica pri Blate ľudia podľa prvých nálezov žili približne od 8. do 5. alebo 4. storočia pred Kristom.

Na svahoch sú mohyly, kamenné kopy, aké sa v praveku navršovali nad hrobmi. Chorvátska encyklopédia ich nazýva ilýrskymi mohylami. V polohe Markovina, nazývanej aj Mijašine gomile, severne od hradiska na Matijaševici, zaznamenali pozostatky pätnástich takých mohýl, niektoré s priemerom až 15 metrov. Časť hradísk a mohýl poškodila neskoršia výstavba. Na Suzine vznikli škody pri stavbe cesty, bunkrov a zákopov.

Živogošće sa v písomných prameňoch spomína už medzi rokmi 1254 a 1264, spolu s osadou Strnj. Jazykovedec Domagoj Vidović odvodzuje meno obce od starého chorvátskeho osobného mena Živogost a Mala Duba sa v prameňoch objavuje v roku 1628. Na cintoríne pri kostole svätého Dominika (svätého Arnira) pri hlavnej pobrežnej ceste v obci Živogošće sa zachovala doska s vytesaným mečom a štítom a stećak, stredoveký kamenný náhrobok v tvare truhly, približne z 13. až 15. storočia.

Koncom 15. storočia prímorie dobyli Osmani a držali ho takmer dve storočia. V osmanských prameňoch zo 17. storočia sa Živogošće volá Lužibaba, podľa slova lug, teda les. Po Osmanoch tu do roku 1797 vládli Benátky, v rokoch 1806 až 1813 Francúzi a potom až do roku 1918 Rakúsko.

Ako si to prezrieť

Pešo k nápisu a ku kláštoru

  1. Do Porata pozdĺž mora. Z Malej Duby sa vydajte po promenáde pri mori smerom na Igrane. Do Porata je to asi 1,2 km, okolo dvadsať minút chôdze.
  2. Nápis na pláži. Na pláži pod kláštorom hľadajte veľkú skalu s nápisom. Písmená sú plytké a zošúchané, takže od svetla závisí, ako jasne ich uvidíte. Nápis si prezerajte, ale nedotýkajte sa ho.
  3. Kláštor a kostol. Sú nad plážou, na adrese Porat 137. Zvonicu, nápis nad dverami kostola a kláštorné krídla vidno zvonku. Ak chcete vojsť do kostola alebo sa opýtať na prehliadku kláštora, pozrite si predtým oznamy farnosti alebo kláštora. V kostole sa slúžia omše, preto vchádzajte potichu a vhodne oblečení.
  4. Ďalej do Igrane. Ak chcete ešte jednu zastávku, pokračujte po tej istej promenáde. V Igrane je veža Zalina, stará kamenná veža v obci, a kostolík svätého Michala z 11. alebo 12. storočia, ktorý je chránenou kultúrnou pamiatkou.

Do Igrane pešo z Malej Duby

Kam ďalej

Po prehliadke sa okúpte na pláži pod kláštorom alebo si v našom sprievodcovi vyberte ďalší výlet.

Pláž v Porate Všetky pláže Výlety

Zdroje a oficiálne stránky
Autori fotografií

Fotografie z Wikimedia Commons: Porat – kláštor Svätého Kríža – Ing.Mgr.Jozef Kotulič, CC BY-SA 3.0, zdroj, zmenšené · Porat – nápis v skale pod kláštorom – Ministerstvo kultúry a médií Chorvátskej republiky (autor neznámy), CC BY-SA 3.0 HR, zdroj, zmenšené · Porat – interiér kostola Svätého Kríža – Ing.Mgr.Jozef Kotulič, CC BY-SA 3.0, zdroj, zmenšené · Porat – maľba na klenbe kostola Svätého Kríža – Dennis G. Jarvis, CC BY-SA 2.0, zdroj, zmenšené.

Naše apartmány

Tri apartmány, každý s vlastnou terasou. Z apartmánov na pláž je to asi tri minúty pešo.